Brexit, historické rozhodnutie Spojeného kráľovstva opustiť Európsku úniu, nebol len jednorazovým politickým aktom. Roky po oficiálnom odchode v januári 2020 je cítiť jeho dopad v každej časti britskej spoločnosti. Hoci sa mnohé očakávania i obavy nenaplnili presne podľa predpovedí, zmenili sa pravidlá ekonomickej hry, každodenný život ľudí a spôsob, akým Británia komunikuje so svetom. V tomto článku sa pozrieme, ako Brexit ovplyvnil britskú ekonomiku, obchodné vzťahy, pracovný trh a čo to znamená pre bežných obyvateľov.
Úvod: Prečo je Brexit stále aktuálnou témou?
Brexit, teda vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie, bol a je jednou z najvýraznejších politických udalostí posledných desaťročí. Jeho dôsledky sa nekončia podpisom dohody a oficiálnym odchodom – naopak, stále ovplyvňujú hospodársku, politickú aj spoločenskú realitu v krajine. Pre mnohých je otázka Brexitu zdrojom frustrácie, pre iných naplnením demokratickej vôle ľudu.
Verejná diskusia o Brexite je živá aj dnes, pretože veľa aspektov nebolo vyriešených alebo sa objavujú nové výzvy. Či už ide o otázky okolo Severného Írska, obchodných bariér alebo pracovnej sily, každá nová vláda je nútená sa k tejto téme vracať. Brexit sa tak stal trvalou súčasťou politického a verejného života v krajine.
Dôvody, prečo Briti hlasovali za odchod z EÚ, boli rôzne – od túžby po väčšej suverenite, cez imigráciu, až po ekonomické argumenty. Nie všetky sľuby sa však naplnili tak, ako si ich voliči predstavovali. Mnohí dnes hodnotia svoje rozhodnutie inak, pričom nové generácie majú na vec často odlišný pohľad.
Brexit tiež ovplyvnil vzťahy s Európou i so zvyškom sveta. Otvorené otázky týkajúce sa colnej politiky, pohybu ľudí a tovaru, ako aj ekonomickej budúcnosti krajiny, držia tému stále v centre pozornosti. Zmeny preto nie sú len minulosťou, ale aj prítomnosťou a budúcnosťou britskej spoločnosti.
V neposlednom rade sa otázky spojené s Brexitom dotýkajú každodenného života prakticky každého obyvateľa Spojeného kráľovstva. Od cien potravín po možnosti cestovania alebo hľadania práce. Preto je Brexit aj po rokoch „živou“ témou, o ktorej sa vedú ostré debaty nielen medzi politikmi, ale aj v rodinách a medzi priateľmi.
Ekonomický rast: Vývoj po odchode z EÚ
Ekonomický rast Spojeného kráľovstva po Brexite prešiel viacerými fázami. Spočiatku sa očakával výraznejší pokles, ale realita bola zložitejšia. Pre lepší prehľad uvádzame hlavné ekonomické trendy po Brexite:
- Spomalenie rastu HDP: Napriek optimistickým predpovediam niektorých politikov sa tempo rastu britského HDP znížilo v porovnaní s priemerom krajín EÚ.
- Investičná neistota: Mnohé firmy, najmä z finančného sektora, vzhľadom na neistotu ohľadne pravidiel, zvažovali alebo presunuli časť svojich operácií do EÚ.
- Pokles libry: Britská libra krátko po referende prudko oslabila, čo ovplyvnilo nákupnú silu a zahraničné investície.
- Inflácia: Zvýšenie cien dovážaného tovaru, spôsobené oslabením meny a zmenou colných pravidiel, prispelo k inflácii.
- Rast rozpočtového deficitu: Náklady na prispôsobenie sa novým obchodným podmienkam a podpora ekonomiky viedli k nárastu verejného dlhu.
- Sektorové rozdiely: Niektoré sektory, ako finančné služby alebo automobilový priemysel, pocítili tvrdšie dopady než iné odvetvia.
| Rok | Rast HDP (%) | Inflácia (%) | Nezamestnanosť (%) |
|---|---|---|---|
| 2019 | 1,6 | 1,8 | 3,8 |
| 2020 | -9,4 | 0,9 | 4,5 |
| 2021 | 7,5 | 2,6 | 5,0 |
| 2022 | 4,1 | 9,1 | 3,7 |
| 2023 | 0,3 | 7,8 | 4,2 |
Vývoj ukazuje, že po krátkodobom oživení po pandémii nasledovalo obdobie stagnácie s pretrvávajúcou vysokou infláciou. Experti sa zhodujú, že dlhodobý potenciál rastu Spojeného kráľovstva je po Brexite nižší, než keby krajina ostala členom EÚ.
Obchodné vzťahy a clá: Nové výzvy pre firmy
Obchodné vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ sa výrazne zmenili. Firmy čelia novým bariéram a museli sa prispôsobiť novým pravidlám. Tu sú kľúčové zmeny, ktoré ovplyvnili podnikateľské prostredie:
- Zavedenie colných kontrol na hraniciach medzi UK a EÚ.
- Nutnosť vyplňovať nové colné a administratívne formuláre pri dovoze a vývoze.
- Väčšie oneskorenia v logistike v dôsledku kontrol a byrokracie.
- Niektoré druhy tovarov podliehajú ďalším poplatkom alebo certifikáciám.
- Vznik nových obchodných dohôd mimo EÚ, ktoré však často nemajú taký objem ako obchod s EÚ.
- Menšie firmy viac bojujú s byrokraciou a nákladmi, väčšie firmy majú väčšiu možnosť adaptácie.
- Export niektorých britských produktov, napríklad rýb alebo syrov, sa výrazne znížil.
- Import tovarov, najmä potravín, je drahší a menej plynulý.
Tabuľka: Hlavné obchodné výzvy pre firmy po Brexite
| Výzva | Dôsledok pre firmy |
|---|---|
| Colné kontroly a poplatky | Vyššie náklady, dlhšie dodacie lehoty |
| Nové administratívne požiadavky | Zvýšená byrokracia, potreba školení |
| Strata preferenčného prístupu | Menší export, nižšie tržby |
| Nové obchodné dohody mimo EÚ | Obmedzený prístup na nové trhy |
| Zmeny v normách a certifikáciách | Nutnosť úprav výrobkov a dokumentácie |
Mnohé firmy sa museli výrazne preorientovať alebo zredukovať svoje aktivity v oblasti exportu do EÚ. Najviac to pocítili malé a stredné podniky, ktoré nemajú dostatočné kapacity na administratívnu záťaž a dodržiavanie nových predpisov.
Pracovný trh: Imigrácia a nedostatok pracovnej sily
Pracovný trh v Spojenom kráľovstve bol pred Brexitom značne závislý od pracovnej sily z krajín EÚ. Po zavedení nových pravidiel, ktoré výrazne sťažili prístup pre nízko kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia, došlo k citeľným zmenám.
Firmy v sektoroch poľnohospodárstva, stavebníctva, zdravotníctva či pohostinstva začali hlásiť zvýšený nedostatok pracovníkov. Tento problém sa prejavil najmä v období po pandémii, keď sa ekonomika začala opäť rozbiehať a dopyt po pracovnej sile rástol. Mnohé pracovné miesta, ktoré predtým obsadzovali migranti z EÚ, ostali neobsadené.
Brexit síce dal vláde väčšiu kontrolu nad imigračnou politikou, no zároveň spomalil príchod pracovníkov, ktorí boli kľúčoví na plynulé fungovanie viacerých odvetví. Ani domáci pracovníci často nemajú záujem o niektoré druhy prác, ktoré boli tradične vyhradené pre imigrantov.
Výsledkom je tlak na rast miezd v menej atraktívnych sektoroch, čo sa však následne prejavuje v raste cien služieb a tovarov. Rovnako je problém s obsadením kvalifikovaných pozícií v zdravotníctve a vede, kde Spojené kráľovstvo čerpalo talenty z celej EÚ.
Niektoré firmy a odvetvia začali zvažovať automatizáciu alebo presun výroby mimo Spojeného kráľovstva. Iné sú nútené skracovať otváracie hodiny, napríklad v reštauráciách alebo obchodoch, kvôli nedostatku ľudí. Dlhodobý vplyv na konkurencieschopnosť britskej ekonomiky je preto otázny.
Ceny tovarov a služieb: Ako sa zmenili životné náklady
Rast cien tovarov a služieb je jednou z najciteľnejších zmien, ktorú Brexit priniesol bežným ľuďom v Spojenom kráľovstve. Oslabenie libry, dovozné clá a vyššie administratívne náklady spôsobili, že mnohé produkty sa stali drahšími. Nasledujúca tabuľka prináša prehľad niektorých zmien v rokoch po Brexite:
| Rok | Priemerná inflácia (%) | Zdraženie potravín (%) | Zdraženie energií (%) |
|---|---|---|---|
| 2019 | 1,8 | 2,0 | 2,5 |
| 2020 | 0,9 | 1,6 | 3,0 |
| 2021 | 2,6 | 3,5 | 7,0 |
| 2022 | 9,1 | 14,7 | 28,0 |
| 2023 | 7,8 | 10,2 | 16,5 |
Najvýraznejšie sa zdražovanie prejavilo v rokoch 2022–2023, keď inflácia dosiahla rekordné hodnoty za posledné desaťročia. Hoci časť tohto rastu bola dôsledkom globálnych faktorov (napr. energetická kríza), Brexit situáciu zhoršil – najmä z dôvodu colných bariér a problémov v dodávateľských reťazcoch.
Väčšina domácností pocítila nárast cien pri každodenných nákupoch, najmä pri potravinách, energiách a pohonných látkach. Zdražovanie sa odrazilo aj na cenách služieb, od gastrosektora po opravy a stavebné práce.
Rastúce životné náklady majú dopad najmä na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré najväčšiu časť svojho rozpočtu minú na základné potreby. Vláda sa snažila kompenzovať situáciu rôznymi opatreniami, no nie všetky boli účinné.
Spotreba domácností v dôsledku rastúcich cien stagnuje, čo má spätný vplyv na ekonomický rast krajiny. Obavy z ďalšieho rastu cien sú stále aktuálne a britská vláda čelí tlaku na rýchle riešenia.
Vplyv na každodenný život britských obyvateľov
Brexit zasahuje do každodenných životov Britov často aj tam, kde by to možno nečakali. Jednou z najvýraznejších zmien je komplikovanejšie cestovanie do krajín EÚ. Briti síce stále nepotrebujú víza na krátkodobé pobyty, no musia sa preukazovať pasom, môžu čeliť kontrolám a obmedzeniam napr. pri dovoze tovaru alebo potravín.
Študenti stratili výhody programov ako Erasmus, čo znižuje možnosti vzdelávania v zahraničí. Pre niektoré profesie sa zmenili pravidlá uznávania kvalifikácií, čo komplikuje prácu v iných krajinách EÚ a naopak, príchod zahraničných odborníkov do Británie.
Rovnako sa zmenili možnosti online nákupov zo zahraničia; k cenám pribúdajú clá, DPH a poplatky za colné odbavenie. Aj menšie veci ako objednávka obľúbeného európskeho syra či módneho tovaru sú dnes pre Britov často drahšie a menej dostupné.
V oblasti zdravotníctva sa prejavil nedostatok personálu, čím sa predĺžili čakacie lehoty na zákroky či vyšetrenia. V mnohých regiónoch chýbajú zdravotné sestry, lekári alebo opatrovatelia, ktorí predtým prichádzali z celej Európy.
Zmenili sa aj pracovné príležitosti. Kým niektoré odvetvia bojujú s nedostatkom ľudí, iné majú problém s konkurencieschopnosťou na zahraničných trhoch. Niektorí mladí ľudia preto zvažujú prácu alebo štúdium mimo Spojeného kráľovstva.
Napriek týmto výzvam sa veľká časť obyvateľov snaží prispôsobiť novej realite. Časť Britov považuje nové pravidlá za zmysluplné, iní cítia stratu výhod bývalého členstva v EÚ.
Politické napätie a postoj verejnosti po Brexite
Brexit rozdelil britskú spoločnosť, čo sa odráža aj v politickej nestabilite posledných rokov. Početné výmeny premiérov, spor o budúcnosť Severného Írska a napätie okolo Škótska, kde rastie podpora pre nezávislosť a návrat do EÚ, sú len niektoré z prejavov polarizácie v krajine.
Politické strany sa snažia získať si voličov rôznymi sľubmi, no realita ukazuje, že väčšina problémov spojených s Brexitom je zložitejšia, než sa javila pred referendom. Niektorí politici volajú po zmiernení bariér medzi UK a EÚ, iní naopak presadzujú „tvrdší“ Brexit a úplné odstrihnutie od európskych štruktúr.
Postoj verejnosti sa s časom mení. Prieskumy ukazujú, že rastie počet ľudí, ktorí by dnes hlasovali za zotrvanie v EÚ. Mnohí, najmä mladší ľudia, vnímajú Brexit ako chybu. Na druhej strane sú tu stále silné skupiny, ktoré obhajujú rozhodnutie o odchode a poukazujú na potrebu suverenity.
Jednou z najväčších výziev ostáva situácia v Severnom Írsku. Dohoda o Severnom Írsku má zabrániť tvrdej hranici na ostrove, no zároveň vytvára nové bariéry v rámci samotného Spojeného kráľovstva. To vyvoláva ďalšie napätie a neistotu.
Britská verejnosť je dnes, aj po rokoch od referenda, rozdelená. Politici sa snažia tému Brexitu využívať na mobilizáciu voličov, čo však brzdí hľadanie konsenzu a dlhodobých riešení. Brexit tak ostáva nielen ekonomickou, ale aj spoločenskou a politickou otázkou prvej kategórie.
Často kladené otázky a odpovede o Brexite
❓ Ako konkrétne Brexit ovplyvnil ceny potravín v Británii?
Brexit spôsobil zdraženie dovozu potravín z EÚ pre clá, administratívu a oslabenie libry. To sa premietlo do vyšších cien v obchodoch, hlavne pri čerstvých potravinách.
❓ Sú dnes cestovanie a dovolenky v EÚ pre Britov zložitejšie?
Áno, britskí občania musia mať platný pas, môžu čeliť kontrolám a niektorým obmedzeniam, napríklad pri dovoze potravín či alkoholu. Krátkodobé pobyty však stále nevyžadujú víza.
❓ Prečo je v Británii nedostatok pracovnej sily?
Po Brexite sa sprísnili pravidlá pre pracovníkov z EÚ, najmä v menej kvalifikovaných sektoroch, čo spôsobilo veľký odliv pracovnej sily najmä v poľnohospodárstve, stavebníctve a službách.
❓ Zmenil sa postoj Britov k Brexitu po rokoch?
Áno, podľa prieskumov by dnes viac ľudí hlasovalo za zotrvanie v EÚ. Najmä medzi mladými rastie podpora pre členstvo v únii.
❓ Aký je vplyv Brexitu na zdravotníctvo?
V zdravotníctve sa prejavil nedostatok personálu, najmä zdravotných sestier a lekárov z EÚ, čo spôsobilo predlžovanie čakacích lehôt a väčší tlak na domáci personál.
❓ Ako ovplyvnil Brexit možnosti štúdia v zahraničí?
Britskí študenti stratili prístup do programu Erasmus a ďalších výhodných možností štúdia v EÚ, čo obmedzilo ich mobilitu a možnosti získavania skúseností.
Brexit zmenil Spojené kráľovstvo v mnohých smeroch, od ekonomického rastu po každodenný život obyvateľov. Hoci niektoré zmeny boli očakávané, mnohé sa prejavili až v praxi a často nečakane zasiahli bežných ľudí i firmy. Dlhodobý vplyv Brexitu sa ešte stále vyvíja – otázka jeho úspechu či neúspechu je preto otvorená a závisí od mnohých faktorov. Isté však je, že rozhodnutie o odchode z EÚ bude ovplyvňovať život Britov ešte dlhé roky a stane sa dôležitou kapitolou ich moderných dejín.
